História
História, územné symboly obce.
Spišská obec Jezersko rozkladajúca sa na severných svahoch Spišskej Magury sa objavuje v historických prameňoch ako majer, resp. kopanica či klčovisko (foľvark) panstva Nedeckého hradu až roku 1590. Predpokladá sa, že majer vznikol začiatkom 2. polovice 16. storočia osídlením Valašského obyvateľstva zemepánom Nedeckého hradu Albertom Laským. Hrad Nedecu i s poddanskými dedinami a mejermi kúpili roku 1584 od Laského Juraj Horváth z Plavča. Roku 1611 udelil škultéciu v Jezerskom Šoltýsovi Christotorovi zo Spišských Hanušoviec s právom variť pivo. Šoltys mal povinnosť platiť ročne zemepánovi 50 zlatých a založiť dedinu osídlením ďalšieho obyvateľstva. Noví osadníci z poľského územia (Novotarsko a Čorštýnsko) podobne ako v Malej Frankovej dostali po jednom láne (zarubku) pôdy, ktorou mohli voľne disponovať. Okrem roľníčenia sa zaoberali aj pasením oviec a dobytka.
Jezersko patrilo k menším obciam na Spiši. Napr. roku 1700 tu žilo iba 52 ľudí, roku 1787 v 37 domoch evidovali 293 obyvateľov a roku 1828 v 50 domoch 366 ľudí. Obyvateľstvo tvorili katolíci a ako filia podliehali rímskokatolíckej fare v Spišských Hanušovciach. Kostol bol v obci postavený až roku 1895 a je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.
Názov obce pochádza bezpochyby od prírodného útvaru – jazera nachádzajúceho sa v blízkosti obce. Svedčí o tom pomenovanie obce v historických dokumentoch : Jeziersky (1611), Jazerszko (1773), Iezersko (1787), Tavas (1907), Jazersko, Jazerské (1920) a Jezersko (1927). Súčasný tvar názvu obce bol zrejme ovplyvnený poľskými osadníkmi ( poľsky jezioro = jazero).
Z naznačeného historického vývoja obce vyplýva, že pôvodný majer sa v priebehu 1. polovice 17. storočia konštituovala v riadnu obec, ktorá mala v čele svojho richtára a jedného prísažného (burgara). Od polovice 19. storočia je v obci doložený aj notár. Richtár a prísažný vykonávali bežnú správu obce (rozhodovali o drobných sporoch obyvateľov, dozerali na riadne odovzdávanie feudálnych dávok zemepánovi, daní štátu a pod.). Vydávali aj písomnosti obce, ktoré od roku 1787 overovali vlastným obecným pečatidlom ( priemer 28 mm), ktoré sa zachovalo do súčasnosti. Avšak obsah pečatného poľa je pre Spiš dosť prekvapujúci, pretože neobsahuje žiadnu postavu svätca, ani jeho atribút, ale monogram mena MÁRIA.
Kruhopis obsahuje text:*POSSESSIO..IEZERSKO..1787. Okraj pečate tvorí perlovec. Túto pečať (v negatívnej podobe) obec používala na overovanie svojich dokumentov ešte v 60. rokoch 19. storočia. Možno predpokladať, že v poslednej štvrtine 19. storočia, v dôsledku silnejúcej maďarizácie bola obec nútená používať už iba nápisovú pečiatku s maďarským textom, ako aj iné spišské obce. Začiatkom 20. storočia , v súvislosti s pomaďarčením názvu obce, vyhotovil budapeštiansky rytec Ignác Felsenfeld pre obec pečiatku s textom „TAVAS KӦZSÉG+SZEPES VÁRMEGYE+1906“.
Erb obce je v modrom gotickom štíte zlatý (žltý) monogram mena MÁRIA. Pôsobivo riešený monogram mena Mária je vyjadrením úcty obyvateľov obce k Ježišovej Matke a patrónke Slovenska. Zachováva princíp jedinečnosti (nie je známe takéto riešenie erbu v obecnej heraldike na Slovensku) i historickosti (vychádza z historickej obecnej pečate). Zlatá alebo žltá farba v kresťanskej symbolike vyjadruje predovšetkým úctu, cnosť a vznešenosť. Modrá farba štítu symbolizuje stálosť, vernosť a úprimnú zbožnosť. Modrá farba je súčasne aj farbou vody, a tak naznačuje pôvod názvu obce od jazera.
Vlajka obce je odvodená od sfarbenia erbu. Skladá sa z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), modrej (2/8), žltej (2/8), modrej (2/8) a žltej (1/8). Ukončená je tromi cípmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce je bez heraldického šrafovania. V strede pečatného poľa má zvolený obecný symbol. Kruhopis obsahuje text: OBEC JEZERSKO.